Áno, znova som sa dlhšie neozvala... a tak sa ozývam až teraz. :-D
Od včera mám dáku blbú náladu, teraz priateľ odišiel za otcom, tak som mu povedala, že sa ani nemusí ponáhľať a celkom som rada, že je preč... Nič extra sa nestalo, proste zas riešim hovadiny, ale teraz nechcem znova ustúpiť. Chcem mu ukázať, že aj maličkosti vedia človeka nasrať a nech ma berie vážne.. lebo potom to bude len horšie a horšie.. ale nie. :-D proste sme sa na niečom dohodli, niečo sa ho vkuse vypytujem odpovede sú nie, a naozaj nie...a aha, včera keď som bola uňho v práci, tak zrazu je tam všetko, čo sme preberali.. tak akože, čo to má znemenať. Pekne nak mi hovorí pravdu, dodrží slovo a nech ma nehnevá. I keď to nie je nič strašné, ale ja proste stále musím všetko riešiť a neustúpim. Nech sa naučí. :-D Mňa klamať nebude, jednému chlapovi som to už dovolila a stále to nechávala tak, prepáčila všetko, tak ďalší nech s tým nezačína, lebo ja sa nechcem vo vzťahu trápiť, tak ako v tom poslednom, nechcem stále rozmýšľať nad hovadinami, že či a či nie. Chcem mať uňho nejakú istotu, že áno, môžem mu dôverať a nech mi slúbi čokoľvek, tak dodrží slovo. Ale neviem, neviem, či fakt všetci chlapi sú rovnakí alebo čo... Takže moja taktika bude presne taká ako to robím teraz. I keď ma to dosť serinká, a viem že je to za hlúposť, ale aj tak.. Dnes to bude hlúposť a o pár mesiacov si začne robiť čo bude chcieť...To nie... Maličkosti robia veci veľkými. A ja by som mala byť tiež trochu iná, nech ma neberie ako samozrejmosť, lebo potom to tak dopadne.. ako nemá..No snáď chápete, čo tým chcem povedať, neviem to normálne vysvetliť. :-D
V robote je to katastrofa, tá ženská, čo prišla, keď som tam nastúpila na prax, tento týždeň asi odišla alebo čo, lebo som tam ju už dlhšie nevidela a dokonca ma šéf presťahoval do kancelárii, v ktorej som bola hneď na začiatku... A neviem, či ho serie, že mu odišla tá jeho kolgynka alebo čo, ale niekedy sa správa ako totálny chuj, a najviac neznášam, keď sa ho raz na niečo pýtam, odpovie tak, a keď to tak spravím a druhý raz to mám tiež spraviť, tak to urobím tak, ako mi to povedal vtedy, a potom keď to pozerá, tak že to tak nemá byť...vrrrrr, vtedy mám tlak 200 a najradšej by som pálila domov...
Je toho možno na mňa trochu veľa, celé prázdniny som sedela doma na riti, nonstop doma, sama, robila som si čo som chcela, nudila som sa, a teraz musím stíhať robotu, autoškolu, domov, a nemám čas na seba.,.aj keď mám tak, radšej nič nerobím, lebo sa mi nechceeee....som strašne lenivá. Alebo skôr unavená.
Moje dni vyzerajú asi tak, že ráno vstanem o pol 8, potom je to o preteky, umyť sa, učesať sa, vypiť kafe, obliecť sa, dať psovi granule, namalovať sa, spraviť si vodu, ešteže ranajky mi robí priateľ, lebo to už by som fakt nestíhala... potom sedím v robote, idem na obed, sedím v robote alebo idem do autoškoly, na jazdu alebo teoriu, potom o 4tej ideme do obchodu, dojdem domov a úplne som K.O. pozriem si farmu, posledný týždeň som sledovala aj mama varí lepšie ako tvoja, ale to len kvôli tej blondýne, lebo ju poznám z jednej stránky a celkom je to zábavné, potom sa buď učím na testy alebo čo, ideme so psom von, osprchujem sa, najem sa, pozriem trochu telku aj keď tam nič nejde, lebo už 10 rokov ide búrlivé čučo, tak sa o deviatej pol desiatej zoberem do postele a idem spať, lebo tak či tak zaspávam, nech už robím čokolvek. Radosť žiť. Potrebovala by som asi poriadne prečistiť ducha, psychiku a vypnúť. Aj keď neviem ako... fakt, rozmýšľam nad tým, pri čom sa viem totálne zrelaxovať, nabrať energiu, ale nič ma nenapadá. Asi len ten spánok, ale ten tiež akoby trval 5 minút a zas sme v tom istom kole... ale priateľ na moje prekvapenie, prvý krát niečo vymyslel, že by sme išli po novom roku na welness na Prednú horu, nie je to od nás nejak ďaleko a vraj aspoň na dve noci. Už som mu o tom síce rozprávala minulý rok, tak mu to trošku trvalo, ale ak to výjde, tak sa teším a dúfam, že nebudú žiadne problémy a všetko bude fajn...
Okej, toľko môjho sťažovania, idem asi niečo čítať alebo čo, možno niečo spraviť so sebou, lebo mám umyté vlasy a vyzerajú akoby mi na hlave vybuchla bomba... ešte si chvíľku užijem samotu, kým je priateľ preč, pustím si nejakú hudbu, ktorú som veľmi dávno nepočúvala a snáď mi to zlepší náladu,... no ale pred priateľom pst, naňho sa hnevám, musím sa tváriť urazene... :-D , nech si to trošku vyžerie. :-)
