Nuž začnem teda s autoškolou. Jazdy mi už celkom idú, potrebujem len doladiť pohýnanie z križovatiek, lebo sa mocem ako slimák, len sa potom bojím, že mi zdochne, ale fajn, keď to tak chcú. :-D Testy mi idú celkom fajn, aj keď väčšinou skoro v každom teste spravím nejakú chybu, ale našťastie väčšinou len jednu. :-D 16.12. mám skúšky, takže dovtedy sa sná´d doučím všetko, aj keď popri práci sa mi veru nechce. Doma najradšej zaľahnem a nič nerobím, než by som sa mala učiť. :-D Ale ja to dám. V autoškole vkuse melúo tom, že nikto tam nepíše testy,no a keď som teda išla písať minule testy, tak mi ich nemal kto opraviť a hlavne, že tam boli skoro všetci inštruktori, ale lepšie sa im vykecávalo, než by opravili moje testy. Však boli len štyri hodiny poobede, veď máme čas na všetko. Cítite tú iróniu? :-D takže som sa rozhodla, že im tam testy písať nebudem, možno jeden, aby toho náhodou nemali veľa a potom nech sa sťažujú. Hlavne, že si ich robím doma a viem na čom som. Najhoršie je to ale s cvičiskom. Bola som tam už druhý raz. Ono to na druhý raz nebolo až také strašné, len som nakoniec nabúrala do jednej tyčky. Ale to preto, že mi nevravel, čo mám robiť a ja som vtedy bola dsoť mimo, v ten deň som nemala vôbec chuť ani na jazdu ani nič a už vôbec nie na cúvanie. Dúfam, že nabudúce to bude lepšie. Už som si to v hlave aj nejak premietala, že ako musím točiť, kedy kam pozerať, ale nie všetko ešte viem.
Keďže k úspešnému zvládnutiu autoškoly potrebujem aj kurz prvej pomoci, tak som sa toho musela zúčastniť a vyhodiť 18 eur. Doobeda bola len teoria, to bolo ešte fajn, potom test, ktorý sme robili všetci spolu, a nakoniec praktická časť, ktorá bola aj celkom veselá, ale aj dala zabrať. Hlavne teda mne. :-D Ale videla som na jednej babe, že tiež mala trochu problém s poskytovaním prvej pomoci, Dávali sme umelé dýchanie, ale bez dýchania, pretože je vraj teraz obdobie chorôb, tak aby sme sa náhodou nenakazili. Chvalabohu. Úplne mi stačilo keď som musela 60krát stlačiť hrudník. Aaj som sa trochu zadýchala, aj zapotila.. na druhý deň ma ešte aj ruka bolela. No teraz si pomyslíte,že nič nevládzem, nuž ale ja fakt nič nevládzem. :-D
No a najhoršia vec bola asi včerajšia zabíjačka u mojich rodičov. Bol tam aj priateľ, moja teta a moj brat. Všetko by bolo fajn, keby môj oco nemusel stále piť a potom mu z toho alkoholu šibe, všetko mu vadí. Začalo to všetko ráno, keď sa v tej nemenovanej dedine,kde bývajú rodičia objavil môj bývalý. No a už bol oheň an streche, už mi začal oco vykladať, že načo sem chodí, že nech mu poviem nech sem nechodí, že načo provokuje môjho priateľa, že je to neslušné a že keď vidí, že sme tu, nech ani nezastavuje a tak. Ono fajn, keby to povedala raz a v kľude. Ale keď už začal tam zvyšovať hlas, kričať, znervozňovať sa, keď som mu povedala, že neprišiel za mnou, ale za bratom, lebo majú niečo rozrobené a spolu robili v jednej práci, tak čo ja s ním mám akože teraz robiť, že sa tam objavil,... tak ešte asi trikrát zopakoval to isté, tak som sa zobrala z kuchyne a vyšla von z domu s krikom, že sme neprišli toto počúvať a že teraz ja som tá najhoršia, že tam prišiel. Prost tlak 200-300. Potom sme sa ukľudnili, no ale celý deň niečo bolo, čo mu vadilo, za čo musel narobiť krik, ale večer to už totálne prehnal zas. Už keď som bola malá robieval takéto cirkusy, takže som si toho napočúvala dosť, ale včera som už fakt mala nervy a nevedela som ostať len tak ticho. Ja som dosť pokojný, nekonflitný človek, radšej sa stiahnem, nehádam a vyhývam sa takýmto veciam, ale tu sa proste nedalo. Tak najhoršia na svete bola zas len moja mama ako vždy. A počúvať to, ako jej nadáva, a že je hlúpa, a že nič nevie, nerobí, lebo iba on jediný robí všakže, a že jej jebne a že ju zabije, tak to ma už fakt vytočilo. Potom sme boli všetci vonka, oco bol v dome aj teta a mama sa ma pýtala, že čo má robiť, že či má ísť za ním, že nech ju udrie. Lebo že už bol v tom stave, že by bol toho schopný. Povedala som jej, že nech ide, že sme tu všetci na jej strane, že ju budeme brániť, aj ja, teta, moj priateľ aj brat. Tak sa rozbehla do domu za ním, my všetci za ňou a začala doňho hučať, že či ešte nemá dosť, že nech ju udrie, keď je taký frajer.. a on samozrejme veľký krik na ňu, že udrem ťa... a v tom som musela zakročiť. Na plné hrdlo som tam začala naňho hučať, že nech sa opováži, že nie na to sme myprišli aby sme toto celý deň počúvali a že už žiadny alkohol, chytila som fľašu a chcela som ju vyliať. Nakoniec som ju vyniesla von do nášho auta. Oni ostali vnútri a potom len dačo rozprával priateľovi, tak som sa ho potom pýtala, že čo mu hovoril. A vraj som ho sklamala a mám sa mu ospravedlniť. A akože za čo? Za to, že si bránim mamu? A vkuse mame bude rozprávať, že sa má hanbiť. A za čo? Jediný, kto sa tam mal hanbiť je on, pretože nechápem ako sa môže takto správať pred cudzími ľuďmi, ako je preňho aj môj priateľ, a vlastne ako sa môže tak správať ku mame pred vlastnými deťmi? A tiež nechápem, prečo si to nevie uvedomiť? Veď už celá rodina sa od neho odvrátila, sestra sa už našim rodičom neozvala viac ako tri mesiace, brat ten príde tiež len raz za čas.. a neuvodmí si to ani tak? Ja som im ostala ako taká jediná, čo k nim chodí a všetko, ale takýmto spôsobom neviem. Ja fakt nemusím znášať toto, ja zle nesiem hádky a ešte takéto, krik a všetko. Fakt nemusím počúvať, ako otec nadáva na moju mamu, lebo tým ubližuje nie len jej ale aj mne. Ale on si to proste neuvedomí. Ja s alen čudujem mojej mame, ako to tam s ním zvláda... len vždy sa v takej situácii bojím, že raz to nedopadne dobre... A keby nezakročím včera, a fakt by ju udrel... tak by ma tam tiež dlho nevidel.
