Ahojte, ako sa máte?
Ja som posledné dni dosť smútila a plakala za naším psíkom. Včera už od nás odišiel ku jednej pani. Máme sa zachvíľu sťahovať a priateľ do bytu psa nechce... aj ho chápem, ale aj mi je ľúto.. bohužial nevedela som ho prehovoriť, aby sme si ho nechali a ku mojej rodine ísť nemohol, ani k rodičom, ani k bratovi, a tak sme ju teda dali jednej tete... už len dúfam, že sa o nu bude dobre starať a dávať na ňu pozor, tiež bude o ňu možno aj lepšie postarané ako u nás, a mamina s bratom povedali, že je to zlatá žena, že určite sa o ňu dobre postará a že ju hocikedy môžme prísť porzieť. Tak aspoň že tak, aj keď i tak mi je smutno..
Ja som ju nechcela ísť odniesť, pretože by som aj tak celou cestou len plakala... a nakoniec som ešte včera musela ísť aj do práce, z čoho som sa faaakt veeeľmi "tešila". Hneď ráno bolo smutné, pri odchode som sa rozlúčila so psíkom a s plačom sme sa vybrali do práce. Čakala som v aute, kým priateľ zoškrabal mráz z okna a už mi volal šéf, že príde neskôr, lebo niekde musel ísť... už vtedy som mohla tušiť, že to nedopadne dobre.. priateľ ma teda odviezol a brána bola zamknutá.. Tak a teraz čo? ako sa dostanem dnu? Čakala tam ešte jedna pani, a ja som aspoń skúšala otvoriť bránu niektorým z pár kľúčov, ktoré mi dal šéf. A pritom pravdepodobne ani sám nevie, od akých dverí mi kľúče dával... neotvorila som ani jedným, ale akurát prišla aj kaderníčka, ku ktorej chodím a ktorá pracuje o poschodie vyššie.. našťastie mala objednanú tú pani, tak otvorila bránu aj ďalšie dvere a šlo sa pracovať. Medzitým, ako som robila mi aj napadlo, že dúfam, že tá kaderníčka neodíde skôr, lebo ako sa dostanem von.. ale nejak som to neriešila, pracovala ďalej a písala s praiteľom na skype.. o tom čo robí, lebo dával do poriadku tú otravnú pleseň z kúpeľne, čo robí psík, či už preňho prišli a tak.. dohadovali sme sa, že spraví na obed špagety, (lebo šéf, akože kam sa mám ísť v sobotu naobedovať, keď je všetko zavreté?) príde pre mňa, najeme sa a prídeme naspäť do roboty a pomôže mi nastrihávať nejaké papiere.. prišiel čas obedu, ešte som potom čakala, kým prišli pre psíka, lebo som už nechcela znovu plakať, keď ho uvidím.. potom už prišiel pre mňa a ja som zamkla kanceláriu, vyšla von na chodbu, prešla dole po schodoch ku vchodovým dverám a zrazu dvere zamknuté. Fajn, vyskúšam jeden z tých kľúčov či nepasujú. A teeda pasovali takmer všetky, ale ani jedným som nevedela tie sprosté dvere otvoriť. Volal mi už priateľ, že ma čaká, tak som mu vysvetlila čo sa deje... no nič, zašla som naspäť do kancelárie, našla milion ďalších kľúčov, zopár som ich vyskúšala, tiež väčšina vošla, ale ani jedným som dvere neotvorila.. tak reku super, čo teraz. Vyšla som zasa späť do kancelárie, zavolala šéfovi. Len som ho prezvonila, lebo ako inak nemala som kredit. Počkala som pár minút a nič. Tak som mu volala zas a teta mi začla kecať, že je nedostupný. Tak teda super a čo teraz. Napadlo ma, že mám vizitku od tej kaderníčky, tak že zavolám jej. Aj keď bez kreditu, ale vravím si, že keď nás vypne, tak snáď zavolá naspäť. Tiež som sa bála, že sa mi vybije mobil. :-D Naťukala som si jej číslo, zvonilo a ozvala sa.. pýtam sa, či je to ona, kaderníčka Milka.. že áno.. a vysvetlila som jej čo sa stalo, či by vedela prísť mi otvoriť, lebo sa šéfovi neviem dovolať a mne nepasuje ani jeden kľúč.. potom začala kecať, že ona prísť nevie, ale že zavolá prenajímateľovi tej budovy, že on ak býva bližšie, tak príde... a potom iba ticho, vyplo nás. Došiel kredit. O pár minút volala späť, že príde ten prenajímateľ a otvorí mi.. ja som už predtým pozerala, že z ktorého okna vyskoščím, keď sa nebudem vedieť dostať von. :-D ... tak som sa obliekla, zišla dole ku dverám a čakala.. hneď sa tam zjavil ten típek a otvoril mi. Celkom fešák, modré oči.. no juj. :-D môj zachranca :-D poďakovala sa, posťažovala, že to sa môže len mne stať, lebo ja mám s dverami vždy problémy, zas poďakovala a vypadla.. :-D
Nasadla som do auta, odviezli sme sa domov, išli sme jesť, medzitým mi volal šéf, že skôr mi volať nevedel, vysvetlila som mu čo sa stalo, a on že bránu nechal otvorenú a dvere sa ťažšie otvárajú, zasekýnajú či čo, že to treba silnejšie (to hovorí vždy, keď neviem otvoriť nejaké dvere) a že teda do 4tej ešte mám čo robiť... povedala som mu, že tam sa už asi nedostanem, lebo ten chlap to všetko pozatváral.. a šef si len svoje mlel, už mi zase iba nervy urobil... tak sme sa najedli a priateľ šiel so mnou naspäť, skúšali sme zasa tie kľúče a otvárať dvere, ale ani on ich nevedel otvoriť. Takže podľa mňa ani nemám správne kľúče. Tak som sa už do roboty nedostala a bohužial, šef... kvôli robote fakt nerozbijem dvere.. i tak mi tam už toho veľa neostalo a to čo som mala spraviť za 8 hodín, som už takmer o jednej mala hotové, takže neviem čo rieši furt, iba nervy mi robí ...
Takže tak dopadol môj včerajší deň. :-D ako ste ho prežili vy? a ako víkendujete? :-)
