Ahojteee, ako sa máte, ako ste prežili posledné dni?
Ja som posledný týždeň bola chorá, takže nič moc teda... vyliečila som sa až včera, brala som aj antibiotiká, ale konečne som sa aspoň poriadne vyspala, čo mám veru problém spať dlhšie ako do 8 odkedy chodím do práce...
Dnes som už po týždni bola zas v robote, našťastie len do 12tej, ale aj to mi úplne stačilo, nevládala som už ani po tých 4 hodinách a bola som rada, že som skončila. Potom sme s praiteľom šli na obed, z obedu som zašla do papiernictva vytlačiť prekvapenie pre priateľa k Valentínu. Neskôr pridám aj nejaké foto tej veci, ktorú som vymyslela, ale to až potom, aby ho tu náhodou nenašiel. :-D a vy máte niečo už richystané pre svoje polovičky? a vy ktorí ste sami, čo si idete darovať? čokoládu, kvietok, plyšáčika? veru, aj keby som sama, tak si sama spravím Valentína. :-D otvorím si vínko a relaxujem. :-D
Inak dnes bol riadny deň blbec.. po papiernictve som zašla na úrad, lebo musia ma vidieť každý mesaic, či ešte žijem a aby zistili, či sa viem ešte podpísať, dali mi aj nejaké papiere na vyplnenie, keďže by som chcela ísť na kurz účtovníctva, ale to je vo hviezdach, ale tak mohlo by to vyjsť. Uvidíme. Potom som ešte zašla na políciu, ktorá je hneď vedľa, pretože už pred mesiacom som si bola dať spraviť vodičák a ešte nič. Mala mi prísť smska a ešte nič. Tak som tam išla, či už je hotový a že či mi prišla sms, no nie neprišla, a vraj z technických príčin. No diky, ktovie ako dlho tam už je... a tak som teda mala ísť doma autom. :D Lenže nakoniec som sa sama aj tak neodvážila, aj keď som na začiatku bola frajerka, že ja to zvládnem sama, veď čo, v autoškole mi to išlo už ľavou zadnou, to dám. V hlave som si premšľala cestu, kadiaľ pôjdem, nech to mám najľahšie... ale nakoniec išiel so mnou priateľ, lebo som sa neodvážila... ale keby čakal ešte ďalších 10 minút, tak by som šla sama. :-D Odbehol z roboty, tak som sa teda odviezla domov, dvakrát mi zdochlo a raz som skoro nabúrala do jedného auta pri kruhovom, neodhadla som trošku jeho rýchlosť a myslela som, že prejde rýchlejšie a trochu pozde som zabrzdila, ale našťastie som to ubrzdila a neťukla doňho... :-D našťastie priateľ nekričal, čoho som sa najviac bála.. ale aj tak som sa dosť bála a mala som stres. K tomu som mala pocit, že na našom aute máme pedále dáko strašne v predu a mám pocit, že nedotiahnem. :-D A to som mala pod zadkom ešte aj vankúš. :-D No čistá katastrofa, fakt som si nemyslela, že to dopadne takto zle... to ako keď som bola na nejakej tretej, štvrtej jazde v autoškole, keď som prvý raz behala po celom meste.. neviem čím to bolo, či preto že iné auto alebo preto, že som už dlho nešoferovala... ale bolo to hrozné :D ale tak snáď časom mi to pôjde lepšie...
Tak som sa teda odviezla domov, priateľ šiel naspäť do práce... tak zvoním (keďže sme u priateľových rodičov ešte stále a myslela som si, že jeho mama je doma, tak nás ani nenapadlo, že by som si vzala od neho kľúče)... zvoním zas a nič.. išiel nejaký týpek, otovril vchodové dvere, už som pri dverách, klopem a nič.. tak klopem zas a zas nič... super...volám jeho mame, a ona v meste... super... že mám zavolať jemu, volám, nič , nedvíha, píšem sms, volám, nič... napadlo ma, že chytím pri dverách wifi, tak som mu napísala na skype, že jeho mama neni doma a nemám sa ako dostať dnu.. on mal samozrejme vypnuté zvonenie . :-D ... potom teda zas odbehol z práce, prišiel mi otvoriť a o 5 minut na to prišla jeho mama... no katastrofa.. :-D
