Tento článok nebude veselý a ani nebudem písať o tom, kto koho ako nachytal prvého apríla. Skôr sa potrebujem vypísať, možno prečítať nejaké milé komentáre, ktoré mi zlepšia náladyu a upokoja.
Začnem štvrtkom... už štvrtok ráno som začala mať taký zvláštny pocit, že by som len plakala. Vstávala som do práce, sem tam mi vyšla slza, ale snažila som sa to držať v sebe a nikomu neukazovať, že mi niečo je. Potom ma priateľ odviezol do práce, cestou do kancelárie znova slzy v očiach, tak som sa zložila a utekala na záchod, kde som tých sĺz spustila viac, a snažila sa to predýchať, upokojiť sa, nech neplačem, že ešte sa nič nedeje. Medzitým mi šéf doniesol na stôl papiere, ktoré som odniesla na daňový úrad, vrátila som sa, znova nejaké slzy, snažila som sa to kryť. Došiel šéf, že to je na dnes všetko nech idem domov. Tak fajn, aspoň som sa doma mohla vyplakať, teda ani nie, lebo tu bol brat, ktorý bol u nás mesiac a práve to bol ten problém. Snažila som sa skrývať, aby ma nevidel, atď. Potom vraví, že či mu pomôžem pobaliť. Jasné, že som mu pomohla, čo to sme zbalili, aj popri tom mi tiekli slzy, ale ešte stále nezbadal, že plačem. Potom odišiel za rodičmi, a ja som ostala doma sama, čiže som sa vyplakala a tak. Potom sa vrátil, boli sme doma, večer on bol v izbe, ja s priateľom v druhej izbe a už mi potom písal cez messenger, že mamina ako plakali, keď sa lúčili.. potom okolo 19tej prišiel k nám do izby, že sa ide rozlúčiť, že si ide už ľahnúť. Najprv sa rozlúčil s priateľom a potom so mnou, ale to som sa už rozrevala úplne. Objali sme sa, povedala som mu nech si dáva pozor, aj on sa rozplakal a ešte ako, tak ja som sa rozplakala ešte viac potom, no hrozné to bolo..a najviac čo som nečakala bolo, keď povedal, že ďakujem vám za všetko.. to som potom už celý večer preplakala... potom išiel do izby si ľahnúť, ale aj dvakrát potom ešte vyšiel von, určite nevedel spať pred cestou..
Ráno potom, keď sa už chystal, tak som sa zodbudila a vyšla som za ním, už bol pri dverách, bral si ešte nejaké veci, znova sme sa rozlúčili, objali, pusu mi dal, zasa som plakala aj na ňom som videla, že má slzy v očiach zasa... a potom odišiel. Potom ešte volal, že si zabuchol dvere, že ešte tam mal nejaké flaše.. potom som mu zasa volala, že si zabudol bundu na chodbe, tak sa zasa vrátil, ešte som mu dala do ruky závin, aj koláč, rezne si tu zabudol od maminy, tak som mu to všetko dala a odišiel. Bolo 6:15. Ešte išiel ku sestre pre mačku. Ja som odvtedy plakala celý čas, o 8mej som došla do roboty, a keď došiel šéf do kancelárie, už som to neudržala a rozplakala som sa, tak sa pýtal, či sa niečo stalo, tak som prikývla, povedala som mu len toľko, že rodinné dôvody... a že či niečo s mojou rodinou alebo s priateľom, tak že s rodinou.. či večer alebo ráno... vravím večer, a poslal ma domov, lebo že sa nebudeme trápiť.. Tak som poďakovala a utekala s plačom domov... doma zasa plač a tak proste, ešte som si písala s kamoškou skoro celý deň, tak aspoň s ňou som si pokecala, chvíľu bolo ok, potom to zase na mňa prišlo a tak sa to striedalo...
No a potom sa ozval, keď bol vo Zvolene, druhý raz, keď už bol v Bratislave a potom už sa neozval celý čas, tak som stresovala, že kde je, čo sa deje, prečo sa neozve, poslali sme mu sms a neodpísal. Podľa mapy som sledovala, že kde asi môže byť za ten čas. Upokojovala sm sa tým, že asi nechce vypnúť navigáciu, alebo nechce zastať, ale tak zasa za 8 hodín sem tam zastaviť treba, predsa to neni sranda toľko stále šoférovať a ešte sám. Potom som sa upokojovala tým, že určite je veľa áut, veď piatok bol a nechcel sa proste zdržiavať... Do večera stále nič, už mama písala sestre, či nevie niečo o ňom, tak že si písala s jeho frajerkou, ktorá je už mesiac v Taliasku, zatiaľ bol brat u nás, že ešte by cesta mala trvať cca 3 hodiny a mal by tam byť.. Tak sme čakali, čakali, stále nič, prešli 3 hodiny stále nič, a to sme odhadovali, že do tej 8mej tam príde, aspoň ešte po svetle, predsa po tme tam niekde blúdiť v Taliansku, keby aj niečo, tak ani dohovoriť sa nič, ale našťastie sa potom okolo polnoci ozvali, že už je tam, že ležia v posteli, tak mi trochu odľahlo a išli sme aj my spať. Aj keď som troch kľudnejšia, ale stále naňho myslím, čo tam s ním bude, či sa mu to oplatilo a podobne. Len dúfam, že sa mu tam bude dariť a že sa hlavne ona bude k nemu normálne správať, lebo zase sme s praiteľom preberali, že ako krásne ho volá, že debil.. aj keď sme mu pomáhali niesť veci do auta, tak na krabici napísané, že bacha poháre debil.. no ja ako jeho rodič, keby toto vidím, tak ho za takou čúzou ani nepustím. Ale tak čo narobíme. Dúfam, že si ho bude už konečne viac vážiť, mala by mu ruky, nohy bozkávať, že sa o ňu s jej malou dcérou postaral, že mali kde bývať, a že išiel teraz za ňou. A ak sa mu dačo stane, tak nech si ma tá čúza nepraje... lebo to odkedy ona prišla, tak nám rozbúrala celú rodinu a bratovi akurát tak pomohla stiahnuť ho na samé dno, takže teraz veľmi dúfam, že mu pomôže sa dostať naspäť hore...
Teraz je to také zvláštne, keď vojdem do izby.. pretože odkedy sme sa nasťahovali, tak odvtedy u nás bol aj brat a stále, keď vojdem do izby, tak je taká prázdna. Takže mám za sebou preplakané celé dva dni, a aj dnes som sa zobudila s plačom.. a ešte to asi aj na mňa sem tam príde, hlavne keď pôjdeme k našim, lebo mama sa určite rozplače, a keď sa ona rozplače, tak sa aj ja rozplačem.. ale už sa aspoň aj on ozval, písali sme si už pár smsiek, večer bude mať už aj kartu, tak aspoň si budeme vedieť písať. No ale ktovie, kedy ho zasa uvidím, veľmi mi je smutno. :-( Veď my sme boli stále spolu, stále sme si pomáhali v najťažších chvíľach, vždy sme spolu dobre vychádzali, teda pokiaľ neprišla ona, ale neskôr sa mu znova oči otvorili a prišiel na to,že čo robil nebolo správe, že sa kvôli nej odvrátil od celej rodiny nebolo správe.. a my , čo sme sa nikdy nehádali, zrazu sme medzi sebou bojovali a to len kvôli nej, lebo ho stále ovplyvňovala, a on si to zo začiatku neuvedomoval. Naštasie na to prišiel, ale už pozde a teraz nám ho vzala úplne.. Viem, že veľa ľudí takto odíde, za prácou a tak, no ja len dúfam, že sa mu tam bude dariť a bude všetko v pohode.
